Ponúknuť široký sortiment farebných odtieňov pri zachovaní vysokých štandardov a stability je pre výrobcov tónovacích pást veľkou výzvou.

Pri výbere pást používaných na tónovanie fasádnych farieb by ste mali brať do úvahy rozdiel medzi organickými a anorganickými pigmentmi. Hlavné rozdiely sú v pokrytí, čistote a stabilite voči poveternostným vplyom a UV žiareniu. Anorganické pigmenty vďaka svojej štruktúre ponúkajú výrazne lepšiu odolnosť voči poveternostným vplyvom a UV žiareniu, čo je vynikajúcou výhodou pre fasádne farby.

Anorganické pigmenty môžu byť prírodné alebo syntetické a zvyčajne sa rozdeľujú medzi oxidy kovov, soli kovov a komplexné anorganické pigmenty. Vďaka svojmu zloženiu bývajú anorganické pigmenty netransparentné a nerozpustnejšie ako organické pigmenty. Ich najväčšou výhodou je odolnosť voči vyblednutiu, čo je pri fasádnych farbách mimoriadne dôležité.

Organické pigmenty sú chemické uhľovodíky, ktorých dvojité väzby umožňujú fotochemické reakcie, ktoré spôsobujú nežiaduce zmeny odtieňa.

Blednutie je vlastne proces, pri ktorom ultrafialová energia mení chemické zloženie pigmentu na zlúčeninu s malými alebo žiadnymi farebnými vlastnosťami. Výsledkom nie je strata koncentrácie pigmentu, ale nelineárny chemický proces, pri ktorom sa chromofóry, ktoré dodávajú pigmentu jeho farbu, rozkladajú, čím sa mení ich pôvodný odtieň.

Vzhľadom na ich chemické a fyzikálne vlastnosti, organické pigmenty sú veľmi citlivé na poveternostné vplyvy, ktoré spôsobujú vyblednutie. Akákoľvek strata farby je tiež stratou vlastností farebného filmu. Pri vývoji tónovacích pást na fasádne farby by sa to malo zvážiť a mali by sa použiť anorganické pigmenty odolné voči agresívnemu prostrediu.

Výber pigmentov v tónovacích pastách by bol oveľa jednoduchší, keby sa pre fasádne farby používali len zemité odtiene vy robené z anorganickcýh pigmentov. Avšak dnes sú spotrebitelia náročnejší a uprednostňujú tiež žiarivejšie odtiene, ktorých príprava si vyžaduje použitie organických pigmentov. Nedávny komplexný vývoj anorganických pigmentov teraz umožňuje zvoliť žiarivejšie odtiene, nielen tie zemité.

Fasádne farby majú zvyčajne vysoké objemové koncentrácie pigmentu (PVC) a vytvárajú porézny film, do ktorého môžu prenikať plyny ako kyslík a vzduch. V kombinácii s UV lúčmi to vedie k podmienkam, ktoré môžu poškodiť pigmenty.

Laboratórne testy môžu jednoznačne určiť chemickú odolnosť pigmentu, ale hodnotenie odolnosti voči faktorom prostredia je podstatne náročnejšie.

Jedinou metódou na presné určenie účinnosti pigmentu je zafarbenie náteru, jeho nanesenie na povrch a vystavenie jeho zamýšľanému použitiu počas záručnej doby. Bohužiaľ, tento typ testu je zvyčajne časovo náročný a nákladný a jeho výsledky sa môžu značne líšiť v závislosti od miesta vystavenia.

Stálosť pigmentov pred svetlom je definovaná normou ISO 105 B02. Pigmenty sú klasifikované z hľadiska svetlostálosti podľa stupnice Modrej vlny, od 1 do 8,8 je vynikajúca svetlostálosť. Odolnosť pigmentov voči poveternostným vplyvom je definovaná normou ISO 105 A02, ktorá klasifikuje pigmenty podľa Šedej stupnice, od 1 do 5, pričom 5 vôbec nemení farbu.

Vo formuláciách pre fasádne farby a omietky Helios sa v tónovacích pastách na miešacom systéme HGMIX používajú iba anorganické pigmenty s najvyššou odolnosťou voči svetlu a poveternostným vplyvom.

Okrem výberu farebného odtieňa na báze anorganických pigmentov je samozrejme dôležitý aj výber kvalitnej fasádnej farby alebo omietky, ktorých zloženie, najmä druh a množstvo spojiva, výrazne ovplyvňuje odolnosť fasádneho náteru voči UV žiareniu a poveternostným vplyvom. Dôležitou výhodou vysokokvalitných náterov je nízka nasiakavosť, ktorá zabraňuje mechanickému poškodeniu a predlžuje životnosť fasády. Fasádne farby a omietky SPEKTRA sa môžu pochváliť minimálnou nasiakavosťou; Fasádna farba SPEKTRA Top Dry v tomto segmente vyniká vynikajúcou odolnosťou voči UV žiareniu a poveternostným vplyvom.